Problémy v banke

3. srpna 2009 v 22:42 | lucy-anime, Ne, 2009-08-02 |  P
Venované Dingo93

Vonku sa pomaly stmievalo. Členovia Akatsuki sedeli pri telke , ale nedalo sa povedať, že by sa moc zabávali.
Práve totiž bežala telenovela Rosalinda, ktorá našich chlapcov


* a jedno dievča * moc nebavila.
,,Prepnite tó…" ozval sa zaspato Deidara. Ono totiž počúvať stále vety typu ako: ,,Milujem ťa." alebo
,,Láska moja." dosť uspávajú.
,,Za chvíľu to končí, mal by ísť nejaký horror."
,,Tó….* zíív * som rád. Unavuje to…"
Po cca desiatich minútach nudná telenovela skončila a Akatsuki sa tešili na horror. Konečne budú hrať niečo normálne.
…film pomaly začal… všetci boli napätí.
Na úvodnej obrazovke sa zjavil názov: Kruh
* dievča sedelo na posteli a rozprávalo sa so svojou kamarátkou o hrôzostrašnej kazete * Na tvárach Akatsuki sa zjavili škodoradostné úsmevy.
Po neurčitej dobe.
* ako sme sa už dozvedeli, hlavná hrdinka sa volá Rachel ( čítaj Rejčl ) a pozrela si hrôzostrašnú kazetu na ktorej boli vyobrazené rôzne výjavy. Zrazu zazvonil telefón a….. * * pííp *

Televízia sa vypla.
,,Čo? Čo je zas? To čo má byť?" spýtal sa hystericky Itachi.
,,Prestaň, asi len vypadol prúd." Začal ho ukľudňovať Kisame.
,,Ale…ale…to sa nedozvieme ako to skončí.." vzlykal Itachi.
,,Hej, ja sa idem pozrieť na poistky. Hneď som späť." prerušil ich Pein.
,,Okej, ale rýchlo!" rozkričal sa Itachi za ním.
Pein šiel cez úzku chodbu, až sa dostal do hlavnej sály. Poobzeral sa tu.
Jeho zraz zastal na malej skrinke zavesenej na stene. Otvoril ju a… všetko bolo v poriadku. Spínače boli zapnuté.

Zrazu sa ozval výkrik: ,,Kakuzu, že si ty zase nezaplatil za elektrinu? Že je to tak?"
Šéf sa vrátil do obývačky, kde bol obdarovaný deviatimi pohľadmi svojich podriadených. V tejto chvíli ho však zaujímal iba jeden. Skrblík sa chcel potichučky vytratiť, ale Pein ho zadržal. On totiž nemal ani najmenšiu chuť platiť.
,,Bože, nemôžem nás jednoducho napojiť nelegálne?"
,,No.. a prečo si to už dávno nespravil? Teraz to nemôžme dopozerať.. a ani si to požičať, lebo DVD je staré a pokazené. Zajtra ráno pôjdeš do banky a posplácaš VŠETKY dlhy a pôžičky, ktoré máme."
Kakuzu sa zatváril urazene.
,,Prečo nemôže ísť napr…. Hidan?"
,,No to bude asi tým, že všetko hádžeš naňho.. a že všetky peniaze máš ty!"
,,Moja reč." zastal si Peina Hidan.
,,Ale..ale.."
koktal Kakuzu.
,,No čo, Kakuzu, nemáš čo povedať? Hahaha.." začal sa smiať Hidan. *my vieme, ako sa smeje J *
Kakuzu videl, že bitku prehral a vzdal to. Ráno musí ísť do banky… utrácať peniaze. Potichu veril, že toto ho bude prenasledovať aj v snoch.

Keďže vďaka Kakuzovi neišiel prúd, nemali čo akatsuki robiť a bolo pomerne dosť hodín, vybrali sa spať. Kým sa Tobi trafil do svojej izby, tri krát sa potkol o veci neznámeho pôvodu a dva krát vletel do cudzej izby. To, že sa trafil Zetsuovi by ešte šlo, ale keď mal to šťastie nachytať Konan, ako sa prezlieka, Peinovi pretiekol pohár trpezlivosti a pomohol mu od izby * to tak, že ho vykopol, on to totiž robieval tak často, že už vedel presne, kam zamieriť, nebrať ohľad na to, či je tma, alebo svetlo *.

Kakuzu si ľahol do postele a znechutene hľadel na svojho partnera, ako sa prezlieka a chichoce sa.
,,Čo tak civíš, úchylák?"
,,No, predstavujem si, ako ťa predhodím krokodílom. A okrem toho, nie je tu žiadne svetlo, takže je vlastne jedno, že sa na teba pozerám. Len mi to utvrdzuje predstavy."
,,Ha-ha, moc vtipné." Odpovedal podráždene jeho spoločník.
,,Keby si vedel robiť aj niečo iné, ako počítať peniaze, nemuseli by sme tu teraz trčať, ale mohli sme sa baviť pri horrore."
,,Baviť? Ty, veď si tam sedel ako kôpka nešťastia. Myslíš si, že som si nevšimol, ako si sa klepal?"
,,Ty deme*t, to bol Tobi."
Kakuzu si odfrkol a uložil sa na spánok.
,,Nechceš si ani priznať chybu…"
Kakuzu to nevydržal, schytil prvú vec, čo mam po ruke
* t.j. lampa, tá mu teraz bola aj tak na nič * a hodil ju po Hidanovi. Ten sa ale uhol, niečo odvrkol a hodil primitívny pohľad.
,,Ľahni si a spi, ináč ťa zabijem!"
,,Csst, ako by si ty mohol?!"

Po ďalších upozorneniach, ktoré Hidan ignoroval sa Kakuzu postavil tak prudko, že Hidan
to vzdal a tiež si ľahol. Po asi štvrť hodinke obaja zaspali.

Kakuzu sa v noci v jednom kuse prevaľoval, bola mu zima a často sa budil.
Bolo ešte skoro ráno keď…

,,Budíček, vstávaj!" zvreskol Hidan Kakuzovi do ucha silou, že by zobudil aj mŕtveho. Kakuzu sa prebudil a keď si uvedomil, čo Hidan spravil * bolo pol šiestej ráno *, strhol ho, chytil pod krk, že mu povie nejakú štipľavú nadávku, ale v tom tam vtrhol Pein.

,,Jé, pardon, nebudem vás rušiť pri vašej chvíľke." ospravedlnil sa Pein s úsmevom. Kakuzu si až teraz uvedomil, že sedel na Hidanovi * na posteli * a ruky sa mu zošmykli k hrudi. Hidan bol ale rýchlejší ako Kakuzu, vytrhol sa mu zo zovretia, sotil ho, postavil sa a bežal za Peinom. Skrblík si domyslel, na čo asi Pein došiel, obliekol sa, zobral peniaze * veľmi nerád * a vyšiel do banky.

V banke:

Kakuzu sa poobzeral a namieril si to k pultu * pre vašu informáciu, nikoho nenapadlo, že by to zaplatili cez internet ( strhnutie peňazí z účtu ) *.
Za pultom sedela nižšia žena s okuliarami. Keď si všimla Kakuza, postavila sa a na pozdrav prikývla.
,,Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?"
,,Dobrý, prišiel som zaplatiť za elektrinu, nám ju totiž včera odpojili."
,,Aha, ehm, dobre, meno?" Kakuzu chvíľu premýšľal.
,,Pein * pripadalo mi nevhodné dávať sem Fuuma Nagato *." povedal trochu neisto.
,,Aha, no, ale vy tu toho máte pomerne dosť, nie len prúd."
,,No, ja som teraz prišiel zaplatiť len prúd, máte v tom problém?"
,,Ehm, prepáčte, nezvyšujte na mňa hlas, ale vám tu tie splátky a pôžičky vychádzajú cez dvanásť tisíc yenov."
Kakuzu zčervenal, červená sa zmenila na oranžovú, oranžová na zelenú, zelená na žltú, až napokon obelel. Ostal stáť ako socha, kým nezhltol túto informáciu.
,,Tak to NIE! Toľko ja platiť nebudem!"

Pri pulte sa stihla vytvoriť hŕstka divákov. Niektorí mali fotoaparáty, iní dokonca kameru. Kakuzu spozornel a keď si uvedomil tento fakt, jeho pohľad zastal na asi šestnásť ročnom chlapcovi, ktorý sa už skoro váľal na zemi.
Chvíľu hľadel na dobre sa baviaceho chlapca, potom ale jeho pohľad znova ustal na žene pri pulte.
Má problém. Čo teraz?
Zrazu si všimol bezpečnostné dvere, na ktorých boli vyobrazené malé čísielka.
Trezor. Trezor s kopou peňazí.
Nie, neblázni, si tu, aby si zaplatil dlhy. Na chvíľku sa ešte zadíval na ženu, stojacu pri pulte, dal jej peniaze a namieril si to smer Akatsuki sídlo. Keď dorazil, prúd už išiel.
,,No, som rád, že si sa premohol a zaplatil to.."
,,No, ale moje peniaze sú fuč. Vieš koľko chcela? Že dvanásť tisíc…za toto mi ešte zaplatíš." oboril sa na šéfa. Pein sa len mierne pousmial. Jeho poddaný mal pekné ponaučenie. Teda, tak si to aspoň Pein myslel.

Kakuzu vošiel do izby, sadol sa na posteľ a premýšľal. V hlave mal len jedno slovo. Trezor. Pomaly začal robiť plán.

Koniec
Poznámky:

Venujem Dingo93. Dúfam, že sa aspoň trochu páči. Moc super to nie je, ale snáď pri tom nezaspíte.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 YnO | 3. srpna 2009 v 22:43 | Reagovat

Není to špatné, ale podobných povídek o Akatsuki a skrblíkovi Kakuzovi je už víc...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama