Zdrogovaná - Sasusaku (21. storočie)

17. června 2009 v 11:44 | Natalik-chan - 2009-06-15 |  Z, Ž
14.5

Dnes je to na čo som sa tak strašne tešila. Táto party bude úžasná ... chalani mi slúbili , že môžem konečne ochutnať koku. Len dúfam že ma nenahúlia moc. Nechcem aby mama zase pindala. Viem, mám 17 ... som neplnoletá a stále pod dozorom mojej hroznej matky. Dobre, mám síce len 17 ale stavím sa, že mam väčšie skúsenosti ako niektorí 30tnici. Prvýkrát som sa opila už


tak dávno, akoby v minulom živote, prvýkrát som fajčila u otca na chate, to bolo spitie. Mala som toľko chalnov, že si už nepamätám, s ktorým som prišla o panenstvo. Možno je to tým, že som fetanda a väčšinou aj moji chalani boli. Jedné čo viem je, že tento svet je nanič a život si treba užiť dokiaľ je, pretože je na ****. Netúžim mať nič. Som človek bez snov. Nepotrebujem ich. Jediné čo chcem je tanec a fet. Súhlasím, nejaký tí chalani by mi chýbali , ale aj oni sú iba hračky. Dnes idem prvýkrát skúsiť koku ... ževraj keď húliš koku je koniec ... už sa toho nezbavíš ale mne je to jedno. Môj život je všeobecne ako nočná mora.

Obliekla som si tie sexy obtiahnute šatičky. Pravdaže sú úplne kratučné. Tak ak by som stretla niekoho pekného, nemusím zápasiť s nohvicami. Nalíčila som sa. Kedysi keď som ešte nepoznala klub a bola som z tohto vonku, nazvala by som takú babu otrasnou. Ale ja sa cítim tak sexy. Som tak zmachlená , že mi poriadne ani oči nevidno. Okolo 10tej večer odchádzam z domu. Mama už spí a otec je preč. Nikto sa nič nedozvie. Je piatok čiže môžem vyspávať kolko chcem. No pokiaľ ma nevyženie chuť ktorá sa nedá uhasiť. Potom budem musieť ísť k Leie po nejaký fet kedže mi ho mama všetok zhabala. A vyhrážala sa, že keď s tým neprestanem, pošle ma do polepšovne pre feťákov. No jasné ... už vidím ako by ma tam mama poslala. Hehe. Po uliciach sú kaluže .. dážd ešte pred chvílou cupital po domoch. Ešte, že už prestal. Prejdem pár ulíc kde je auto, ktoré na mňa čaká. Nasadnem a Fly ma hneď chytí. Hladí ma po nohe. Chvíľu si užívame. Poznám Flaya ako vlastnú dlaň .. najprv sex, potom drogy. Podá mi vrecko s bielim práškom do ktorého ponorím prst a slastne ho oblížem. Ou, drog sa nikdy nevzdám ... sú ako sex ... nenabažitelné.

Prišli sme práve včas , už tam boli skoro všetci zdrogovanci. na parkete som sledovala tanec. Kopa ľudí natlačených na sebe. Jeden tanečník tam ale vynikal. Tancoval electronic boogy a hiphop dokopy. Nováčik , asi ešte nevie ako to u nás v klube chodí. Alebo skôr loozer? Nevedela som sa rozhodnúť. Šla som na parket. Rada tancujem ... ale iba keď som pri zmysloch. Jeden postrčil toho ... druhý hentoho a už som bola až pri tom novom. Bol krásny ... to sa musí uznať. Ak bude dobrý možno zas využijem krátkosť mojej sukňe. Zahľadel sa na mňa svojimi čiernymi očami, ktoré vídavaťe asi iba v reklamách, pretože nikto také krásne nemá , okrem neho. Havranie vlasy vykúkajúce spod šiltu. Oblečenie mal hip-hopérske ale nie úplne .. nedalo sa to identifikovať, bol to štýl, ktorý by chcel mať zrazu každý navrhnutý ním. Chcela som sa ho už niečo opýtať ale v tej chvíli tam prišlia Liam a rozprávala sa s ním. Nepočula som ten rozhovor ale stavím sa že mu hovorila presne to čo kedysi mne.

Flashback
" Ahoj ja som Liam "
" Ahoj ... som Sakura"
" Nechcela by si sa pridať k našej parte ... si tu sama..."
" Dobre"
Koniec flashbacku

Áno , presne takto to začalo. Z dievčata ktoré je závislé na knihách sa stala zdrogovaná štetka.
On iba prikývol a stratil sa s Liam v dave. Šla som za nimy až k malej miestnostičke, ktorú ohraničovali sedačky a nemala prednú stenu. Keď ten chalan videl čo tam robia zamračil sa. Chcel odísť preč ako ja vtedy a jeho presne ako mňa Liam zastavila.
"No tak poď skúsiť za skúšku nič nedáš"
"Nikdy " bol tvrdohlavý. Dokráčala som až k nemu.
"Srab" povedala som s úsmevom na perách.
"Si srab , bábovka" znova som zopakovala.
"Radšej som srab ako by som mal brať to svinstvo." povedal a odkráčal. Všetci zostali tak povediac prekvapení a aj ja. Urobila som z neho totálneho blázna a on sa nechal.
"Poďme si dať" zahlásila už poriadne nedočkavá Kery.
Tak sme si dali. Všetci. V tú noc som netušila čo sa stane ... chalani mi dali síce trochu viac ale nepočítala som s tým až tak. Začalo mi byť zle. Dusila som sa a nikto ma nepočúval. Všetci boli úplne mimo. A v tej chvíli prišiel "on" presne z ktorého som si spravila srandu. Vzal ma do náručia a vyniesol von. Tam si už len pamatám zvuk sanitky a nič viac. Musela som odpadnúť.

15.5

Keď som sa prebrala ležala som na nemocničnom lôžku. Pri mne sedela mama a otec. Obidvaja z strašnými obavami. V ten deň som sa dozvedela, že ma mama naozaj posiela do polepšovne pre feťákov, kedže lekári jej povedali, že keby ma ten ... Sasuke Uchiha ... tak ho volali, nezobral von, zomrela by som. Do toho "úža" vezenia idem rovno z nemocníce. Budem tam sama bez mobilu , chlastu , cigariet , sexu a hlavne FETU! Asi sa zabijem.

28.5
Pustili ma z nemocnice. Ako strašne som si priala aby po mna prišli mama a otec ale nestalo sa. Prišla jedna vysoká a chudá tetka. predstavila sa ako Pani Medendová. Povedala, že ju mám oslovovať pani Medendová... Z domu som si nesmela zobrať skoro nič a to málo čo som mohla osobne prezerala. Rodičia mi tu nechali pár vecí a medzi nimi boli aj knihy a to čo som mala rada. Keď si prezrela všetko, iba prikývla hlavou, že dobre, a podala mi biele nohavice , biele spodné prádlo a biele tričko s krátkymi rukávmi . Na posteľ hodila tiež bielu mikinu. A ja som si myslela, že to bude pásikavé.
" Obleč si to" zavelila. Ja som sa len nemo obliekla. Medendka si sadla na posteľ vedľa mňa.
" Si Sakura však?"
" Áno , Sakura ..."
" Tak vedz Sakura , ...že ti chceme iba pomôcť a v pomáhaní sme nekompromisný. V ústave proti drogám budeš dovtedy, dokým sa zo závislosti nevystrábiš"
" Ale ja nechcem ."
" Toto za teba rozhodujú rodičia. Neviem či to vieš ale tvoji rodičia podali rozhodnutie na súd o zbavenie tvojej svojprávnosti. Súd ťa jej zbavil bez tvojho vedomia, čiže nemáš právo rozhodovať sama za seba ani po 18tke, až dokiaľ sa nevyliečiš."
Zamrazilo ma. Ako mi to mohli urobiť? Medendová odišla a nechala ma rozmýšlať.

18.8
Stále som na samotke. Iba ja a steny. Posteľ , pod ňou je pár vecí čo mi zostalo , kúpeľna v ktorej je iba sprchový kút a wc. Jediné okienko ktoré oživuje túto hrôzu. Zatiaľ nie som schopná výjsť von a sedím na tejto posteli už vyše dva a pol mesiaca. Ževraj , keď tu budem dlhšie budem môct chodiť von a stretávať sa s ostatnými ale teraz ešte nie. Modlila som sa. Dala by som čokoľvek čo i len za štipku fetu. Na začiatku to bolo hrozné ... dokonca som mala aj spolubývajúcu ale vystrájala som tak, že ma nakoniec museli dať sem. Trieskala som všetky veci a rozbíjala čo sa dalo. Niekedy mám záchvaty ... nikdy som si neuvedomila, že ak by som aj chcela prestať, bude to také ťažké a ja som nechcela. Robila som to len preto aby boli rodičia spokojní ... hej pár mesiacov potom čo sa " uzdravím" a vrátia mi svojprávnosť odídem niekde do najväčšej p***le a tam sa tak zdrogujem, že zomriem, len aby som ešte raz cítila tú užasnú chuť.

2.10
Dnes mi dovolili prvýkrát ísť von. Sneh už padal a ja som nemala zimnú bundu. Jedna zo sestričiek mi doniesla kabát , biely kabát, však aký iný? Prešla som sa po dlhom čase po parku. Uznávam, možno to bol park veľmi veľký, ale nebol za hradbami tohto veľkého komplexu. V parku nebolo veľa ludí, pretože mrzlo. Ale mne to nevadilo, veď komu by vadilo, že mrzne keď je po 5tich mesiacoch konečne vonku. Išla som cestičkou. Bola nanovo odhrnutá. Predomnou stál nejaký chalan. Nemohla som sa tomu ubrániť, ale mala som chuť ho z fleku pretiahnuť. Zaškerila som sa a prešla k nemu. Chcela som ho pozdraviť svojím normálnym pozdravom, ale zamrzla som. Keď sa totiž otočil, aby videl kto sa k nemu rúti, pozrela som mu do tváre a uvedomila si, kto to je. Sasuke Uchiha. Ten pekný chalan z klubu, ktorý mi na jednej strane zachránil život, a na druhej ma sem dostal. Zostala som s otvorenou pusou naštastie som sa spamätala, otočila hlavu zas rovno, a kráčala ďalej prebárajúc sa snehom, ktorý ešte nebol odhrnutý.
"Počkaj!" ozvalo sa zozadu. Nechcela som čakať, rozbehla som sa k vysokým stromom, ktoré mohli mať polomer tak 3 meter. Schovala som sa za jeden.Lopatu ktoru odhraboval sneh pustil na zem a bežal za mnou. Vedel kde som a to som vedela aj ja. Ako on obchádzal jednou stŕanou aby sa pozrel či som na druhej strane sa som pomaly prešlapovalana druhú. A naopak. Potom som počula ktorky ktoré viedli k dalšiemu stromu za tým za ktoým som sa skrývala. Vydýchal som si a oprela hlavu o strom. Previezla som ho. Nad svojím víťazstvom som sa usmiala. Už som sa chcela vrátiť späť na cestičku a potom do budovi kým sa vráti.
"Chystáš sa niekam ísť?" ozavo sa a ja som zamrzla. Ako tío mohol vedieť. priskočil z jednej strany a ja som v tej chvíli len zostala od úžasu stáť.
Oprel si jednu ruku o storm vedla mojej hlavy.
"Myslíš , že nepoznám vaše triky?" znova preriekol. Zamračila som sa. Chcela som vykročiť vpred ale on moje rameno znova pritlačil k stromu.
"Kamže?"
"Je mi zima chcem ísť dnu" odpovedala som sucho.
"Takže už máš povolené vychádzky alebo si zliezla po hromozvode?" pri tomto sa pousmial.
"Príliš malé okienko na to aby som vyliezla von ... keby bolo väčšie bola by som aj vyskočila."
"To by si si zlomila nohu alebo hlavu .. vlastne ty už padnutá na hlavu si a prave sa s toho snažíš dostať"
"Ani nie" zasyčala som bola som plná hnevu toho jeho milého vysmievania som mala dosť.
"Stále sa drog nechceš vzdať aj keď si tu prežila tých pár mesiacov?"
"Nechaj ma ... je to môj život a nikto sa mi donho starať nebude."
"Si tvrdohlavá vieš o tom? pri tomto sa naklonil na úroveň mojich očí a ja som sa musela pozrieť do tých jeho ... čiernych ako uhoľ. Tep sa mi zrýchlil a ešte nikdy som necítila niečo také. On sa iba usmial.
"Ako vidím je ti zima ... aj mne je zima ...čo by si povedala na horúcu čokoládu?" Za celých tých 5 mesiacov som nemala v ústach čokoládu a teraz mi pripadala tak lákavá akoby to bola jedna z drog po ktorých som bezvýhradne tak túžila.
"Dobre" šepla som cez nehybné ústa ktoré boli v pomykove lebo sa nevedeli rozhodnúť či sa mračia a hnevajú alebo usmievajú. Vzal ma okolo pása a kráčali sme do budovi , spolu prešiel chodbičkou a ocitla som sa na izbách sestričiek.
"Ty tu bývaš?"
"Teta tu pracuje a tak niekedy prídem pomôcť. A vlastne mám tu aj izbu kedysi som tu býval .. brigáda. Niekedy tu ešte bývam keď mama ide do zahraničia tak zostávam s tetou."
Prechádzali sme ešte chvíklu a poto sme zastali. Povedal mi aby som si vyzula topánky. Boli úplne premočené. Presne ako nohavice a ponožky. Nad tým len pokrútil hlavou. Vstúplili sme. Bola to iba jenda normálne veľká miestnosť v ktorej bola posteľ a kreslo.
" Daj si dolu ten kabát." zostala som sa nanho len dívať s nepochopitelným výrazom. Vzdychol si a prišiel ku mne. Začal mi rozopínať gombíčky. Za chvílku sa kabát hojdal na radiatore.
"Sadni si , Sakura" sadla som si ... vedel moje meno ... no nezastavovala som sa nad tým.
Zohol sa k mojim premočeným ponožkám a chcel mi ich dať dolu. Už som začala protestovať ale on sa iba usmial a začal hovoriť.
" Vieš čo sa stane keď tu ochorieš? Najprv ti davajú otrasné lieky a vláčia ťa kade tade " to uz som mala ponožky dolu teraz mi vyhŕňal nohavice alebo skôr zahýňal tak aby to mokré nebolo na mojej koži " a to aj keď máš obyčajnú chrípku." Potom sa otočil a niečo hladal a našiel. Boli to pančuchy alebo skôr podkolienky. Pruhované , pásikavé ružovo - farebné. Natiahol mi ich na premrznuté nohy a na ne dal ešte červené papuče.
"Ďakujem" zašepkala som a obzerala si konečne jeden farebný kus oblečenia. Niečo farebné som na sebe nemala už veľlmi dlho. Stále som si obzerala tie papuče a podkolienky. Asi spozoroval že sa mi to páči.
" Môžeš si ich nechať ak chceš" preniesol s úsmevom aj keď sa na mna díval iba jendým očkom -robil horúcu čokoládu. Zdvyhla som hlavu a usmiala sa. Bol taký dobrý! Ešte nikto ku mne nebol taký dobrý ako on! Za týchto 5 mesiacov som stále počula iba nadávky na to aká som bola a jeho moja minulosť nezaujímala a ... Keď som bola v jeho blízkosti bolo to iné ako keby som bola v blízkosti chlanov ktorých som doteraz spoznala. Srdce mi bilo o závod iba pri jedinom jeho pohlade. Nikdy som neverila že existuje niečo ako láska ale keď som sa nanho pozrela ... ó môj milostivý bože ... Konečne som sa cítila ako človek v ružových ponožkách a červených pantoflách s horúcou čokoládov v ruke ktorú som si vychutnávala každým hltom. Prvý raz za tých nekonečných 5 meiacov.

3.10 - 20-12
So Sasukem sme sa stále stretávali. Neviem prečo ale vždy ma pri nom prepadol ten divný pocit. Bavi sa so mnou a stále som bola iba s ním a s ním. Zrazu sa on stal môj celý svet. Bez ktorého som nemohla existovať.

Raz večer sa ma spýtal jednu vec.
" Ešte stále si mysliš že som loozer a srab? Aj po tých mesiacoch čo tu si?" v jeho hlase bolo počuť určitú zmes pocitov.
" Ja - " nevedela som mu odpovedať ... zabudla som na svoj život ... zdalo sa mi že to bolo tak dávno že to prestala byť pravda a on mi to pripomenul.
Vstal a prišiel ku mne. Sedela som na kresle a dívala sa do zeme.
" Ešte stále si myslíš , že drogy sú tvoj život? No tak Sakura ešte stále si taká hlupaňa." presne toto mi hovorili všetci. Mama , otec , pani Medendová a preto som ich všetkých tak neznášala. Hlavne preto že mi pripomínaly minulosť.Vždy som si myslela , že on je moja minulosť a teraz som narazila na tvrdú pravdu. Odstúpil a vzdychol. Prudko som sa postavila , nestihol zareágovať. Vybehla som z izby iba vo svojich červených papučiach a slzy mi tiekly prúdom. Počula som rýchle kroky za mnou , beh , JEHO beh. Nechcela som. Chytil ma za ruku a ja som sa musla otočiť. Spútal ma rukami tak aby som nemohla uniknúť do svojho náručia.
" Nechaj ma Sasuke!Pusti ma! Niesi môj priateľ! Si presne ako ostatný ... ako všetci ktorých tak nenávidím. Všetci sa mi starajú do môjho života aj keď nikomu na mne nezáleží! A jediné čo vpodstate mám sú tie pri*ebané drogy ktoré by konečne mali ukončiť môj pri*ebaný život. " slzy mi tiekli prúdom. Triasla som sa od mojej bolesti. Držal ma a ja som vedela že ma nepustí.
" Prepáč" zašepkal mi do ucha. Bol tak blízko. Obímal ma tak aby som mu bola čo najbližšie čiže sme boli úplne pri sebe ako najviac sa dalo. A vtedy sa to stalo. Cítila som jeho pery na svojich. Bol to len bozk , nežný a čistý ktorý keď niekto dal v klube všetci sa mu smiali pretože pre nich to bozk ani nebol. Ale pre mna bol , najkrajši aký som kedy dostala.
" Mne na tebe záleží. Len nechcem aby sa ti niečo stalo a ani aby si si ublížila. Ľúbim ťa viac ako si myslíš." Stáli sme na dvore a zima nám prenikala cez oblečenie.
" Mali by sme ísť , je zima" povedal po dlhšom premýšlani nad svojím priznaním. Nechcela som si to priznať ale cítila som rovnakú spalujúcu lásku k nemu. Ktorá zapálila moje vnútro a dala mi silu žiť dalej.

24.12
Vianoce. Najlepšie vianoce aké som prežila. Neopila som sa a ani nemal sex. Iba sa jedla perníky a smiala sa ... perníky ktoré som piekla so Sasukem. Sasukeho izba sa pomaly stávala mojou a keď uvidela aj pani Medendová že som tak oveľa štastnejšia prestala mi do toho vŕtať ... keď som v noci nespala v mojej izbe stačilo zbehnúť dolu do Sasukeho a vždy ma tam našla ako spím v Sasueho objatí. jediné o čom sme sa so Sasukem nikdy nerozprávali bol sex. Nepreberali sme to aj preto lebo sme si na to vôbec nespomínali. Zrazu "to" nebolo nenabažitelné ale naše spoločné rozhovovy boli nenabažitelné. Keby som nebola v polepšovni mohla by som povedať že so Sasukem chodím stále sme sa bozkávali tými najsladšími nežnými bozkami. Sasuke zobral malý stolík a eštš jednu stoličku aby sme mohli byť aj na večeru iba v jeho izbe keď nechcelo sa nám ísť na hromadné jedenie do jedálne. zapálili sme si sviečky a jedli. Po večeri sme pootvarali darčeky. Ja som Sasukemu vlastnoručne uštrikovala šál ... modrý. Musela som si síce dlho spomínaťako mama štrikovala ale podarilo sa. A Sasuke mi daroval dva darčky. Nádherný farebný komplet ... tepláky a mikina - tmavo ružovú až fialovú a retiazku , striebornu s malým srdiečkom. Za toto som sa mu doslova hodila okolo krku. Ako vedel po čom túžim? Po tomto všetkom Sasuke znova odniesol malý stolíček a stoličku , lahli sme si na postel a zaspali. jediná vec ktorá ma trápila bolo že rodičia ani nikto koho mám rada si na mna nespomenul aj keď som už telefonáty mala povolené. Dokonca rodičia mohli za mnou prísť a neprišli. Ticho sa mi spustila jedna slza pokým som sledovala aký bezstarostný spánok má Sasuke. Prečo som zrazu sama? Kde je Liam a Fly a Kery , Suge ,... prečo na mňa zabudli? Nechali by ma umrieť?

12.1
Najkrajši deň môjho života. Keby som vám to mala dopodrobna opísať asi by som to nezvládla a očervenela. Sasuke ma zobral na chvíklu von z liečebne a šli sme k nemu domov. Do obrovského domu kde obvykle býva jeho rodina ale momentálne bol prázdny. Dali sme si večeru a dívali sa na filmy. Neviem v ktorom bode sa stalo že sme sa viac bozkávali ako venovali pozornosť filmom. Túžili sme jeden po druhom tak velmi že sa to nedalo vyčísliť. Doslova som sedela obkročmo na Sasukem a on ma hladil po chrbáte. Ruky mal pod mojim tričkom. Nevydržali sme to , obaja. Postavili sme sa a pokračovali v bozkávaní smerom k spálni. V klube bolo zakázané počas sexu bozkávanie a ja som teraz vedela prečo ... lebo to bola láska. Začala som Sasukemu rozopínať gombičky na jeho bielej košeli. On mi len tričko pretiahol cez hlavu. Každý dokončil vyzliekanie toho druhého vrhli sme sa na seba taký obrovský bol náš chtíč. Milovali sme sa.

28.1
Sasuke išiel za matkou na Floridu na mesiac. Neviem ako to tu bez neho vydržím. Dnes sme hrali guľovačku s takými babami. Vyzerali fajn a zobrali ma do party. Ta ktorá ich viedla Lucy mi povedala že sa stretneme na wckach okolo 1dnej v noci a ja som prikývla. Keď som tam išla nemala som dobrý pocit ale prekonala som to. Otvorila som dvere na wc a tam všetky boli. V strede bolo 7 sáčkov s drogami. Jeden mi hodili a ja som ho ihneď schovala do vrecka. Vychutnám si ho až keď budem sama. Chvílu sme tam ešte sedeli a potom sme sa rozutekali do izieb. Ja som išla do Sasukeho. Sadla som si na posteľ a presýpala sáčok z jednej strany na druhú. Tá túžba bola taká silná , že som nevedela odolať ale budem sa musieť znova trápiť? Nevedela som a tak som si povedala že to počká a že sa musím rozhodnúť , keď pôvodne som plánovala opäť fetovať važ keď sa odtialto dostanem. Maličký balíček som hodila za posťeľ. Počkám kým dostanem viac aby som si mohla aspoň trochu užiť.

Balíčky som zbierala a všetky som dávala iba na jedno miesto. Až potom som si uvedomila že sa má Sasuke vrátiť ale už som s tým nemohla nič spraviť.

19.2
Sasuke sa vrátil. Stále sme boli u nho a ja som stále musela myslieť na to čo je za jeho postelou. Musela som to odstrániť a jedine ako to šlo bolo si to svinstvo dať. Aaaaah. Konečne. Pomyslela som si keď bol Sasuke niekto v p***li a ja som zostala sama. Namočila som si do jedného prst a olízla ho , ako vždy. Kvalitná koka. Nemohla som uveriť čo robím. Nie nemohla som. Prešla som k umývadlu a vysypala celý obsah preč a spláchla vodou. Toto som zopakovala ešte skoro 10 krát kým bolo všetko preč. Vrécká som hodila do odpadkoého koša. Po niekoľkých minútach som toho začala lutovať , ale čo už lahko prišiel ľahko odišiel. Lahla som si na posteľ aby som to prekonala pretože sa mi triasly ruky a nevedela som čo so sebou taká som bola naštvaná. Oú aká som hlúpa všetko to zničiť!

Večer to bolo horšie. Sasuke sa vrátil , našiel ma ako spím a pravdaže si všimol čo je v koši. Jeho rekacia bola okamžitá. Zobudil ma. začal na mňa kričať a keď som chcela povedať čo sa stalo zavolal sestru aby mi spravila drogové testy. zavreli ma nasamotu a ja som už len musela čakať na výsledky a dúfať že ten obliznútý prst sa tam neukáže. Po pár hodinách prišiel. Nesedela som na posteli ale v rohu , tak aby som sa mohla dívať z okna , na zemi. Kolená som mala pritiahnuté k brade.
"Čo si prosím ťa s tými drogami robila?" spýtal sa dosť nevraživo.
" Nič " odpovedala som.
" Tvoje testy boli negatívne ale v tých vreckách drogy boli viem ako chutia drogy tak čo si s nimy do čerta spravila? Kde sú ? V čom?" bol nahnevaný a ja som len schovala hlavu za svoje kolená.
" Nikde" Prišiel ku mne a zdvihol ma.
" No tak do čerta kde sú? Čo si s nimy spravila? Chces znova byť tak kde si bola? Si iba feťanda , drogový závislák! Tak kde su?" kričal.
Neodpovedala som. Pustila ma a ja som sa zviezla na zem. Odišiel z mojej izby.
Keby som vedela čo sa stane sfetovala by som sa tak že by som mž mala krídla a lietala buď v pekle alebo v nebi.

21.3

Celý mesiac som tu už zavretá. Nikto ma neprišiel navštíviť , dokonca ani Sasuke. Strašne som plakala a začala klesať na dno. Dvere zamykali a ja som nemohla nikam chodiť. Zatrpkla som a premýšlala o samovražde. Modlila som sa aby sa stal zázrak aby som mohla uniknúť. A zázrak prišiel. Práve ku mne išla sestrička , asi mi niečo povedať a keď vošla do dverí náhle jej prišlo zle. Odpadla. Zobrala som si do vrecka pár vecí , tie najhlavnejšie čo som mala a pár peňazí ktoré sa mi raz za čas naskytli. Uvidela som Sasukeho retiazku na svojom nočnom stole a tak som aj tú hodila do vrecka svojich teplákov ktoré mi daroval na Vianoce. Na to všetko som si ešte hodila sveter. Vyšla som von , obliekla som si sestričkin plášť. prešla som chodbami až k východu a potom k vrátnici.
" Oh slečna kam idete?" ozval sa vrátnik s úsmevom.
" Končí mi zmena." povedala som.
" A čo ste taká smutná , stalo sa niečo?"
" keby ste vedeli kolko toho.... " pri tomto som sa pokúsila o úsmev a rýchlim krokom šla na zastávku. tam som zhodila plášť a zavesila ho na tyč jednej bránky. Autobus sa rozbehol. Pozerala som sa von oknom a zazrela Sasukeho ako ide dnu. Aj on ma videl , teda díval sa na mňa a potom sa klúčovo rozbehol rýchlo do budovi .. akoby chcel skontrolovať či som stále dnu a ja som nebola. Viem si to živo predstaviť ako tam našiel tú sestričku ktorá omdlela. Nechala som sa odviesť až na autobusovú stanicu. Tam som si kúpila v činskych butikoch pár vecí a tašku kde som si dala moje poklady. Dalej nasledoval autobusový lístok. Autobus mni išiel za 5 minút a tak som sa prebehla. Znova som nastúpila. Viezla som sa preč. Autobus odchádzal zo stanice a v dave ludí som opäť videla Sasukeho ako ma beznádejne hladá v tomto obrovskom dave aj s pani Medendovou a pár sestričkami. Čo som si to namýšlala , láska neexistuje tak prečo je to také zložité?

22.3
Autobusom som sa doviezla do mesta menom Svetý Anton. Tam som vystúpila. Toto mesto som velmi dobre poznala. Chodili sme tu s partiou na chatu. Pravdaže v lete ale tak mala som do nej klúče alebo skôr som vedela že sú pod rohožkou. Bolo to trochu na kopci v lesíku. Šlapala som hore kopcom a modlila sa. Preskočila som bránku a išla rovno ku dverám. Pod rohožkou boli klúče ako vždy. Otvorila som a vstúpila do chaty kde bola hrozná zima a absolútna tma. Zakúrila som v kozube. Večer už bola celá chatka úplne vyhriata. Sadela som pri ohni na rohožke a kochala sa ním. Nevedela som dalej a rozhodla som sa ukončiť toto trápenie. Zišla som do pivnice. Na stolíku bolo pár sáčkov s pervitínom a kokou. Zobrala som 4ry a vyšla hore. Na moje zabitie budú pokojne stačiť aj dva. Najhoršie čo ma trápilo že aj keď budem mŕtva zistia to až nikedy v lete. Plakala som moje slzy mi zmáčali tríčko. Vytiahla som Sasukeho náhrdelník. Stisla som ho v ruke. Nikdy som si nemyslela že zabiť sa bude tak ťažké. Teraz už viem že by bolo lepšie keby som zomrela v klube. Chytila som jedno vrecko a vysypala si polovicu na jazyk. Začala sa mi krútiť hlava a mala som halucinácie. Vysypala som si aj druhú polovicu a bolo to čím dalej tým lepšie. Halucinácie vzrástly a ja som videla ako ma pohlcuje oheň. Páčilo sa mi to , presne ako za starých časov. Všetko bolo zrazu červené a ja som len hojdala Sasukeho retiazku a smiala sa. Môj smiech bol sprevádzaný slzami ktoré mi tiekly z očí. Potom ma to napadlo. Nikdy sa nedožijem 18tky a už stačí len pár dní. Bolo mi to už jedno. Plameň sa rozširoval a ja som starila ovládanie svojho tela. Pohltili ma drogy.

Sasuke bežal zatial do mesta Kimukoe kde bola diskotéka a aj Sakurini rodičia. Vrátil sa do klubu a pýtal sa kde by mohla Sakura byť. Práve včera , ked Sakura utiekla chcel za nou zájsť. Ospravedlniť sa pretože počul tie baby ako sa bavia o tom že Sakura odmietla a ako to vysypala do umyvadla. Lucy ju totiž vydela cez okno. Sasuke sa cítil hrozne , bál sa o ňu. V klube mu povedali o chaťe. Okamžite nasadol do svojho auta a išiel tam. Z jedného malého domčeku sa dymilo a tak prešiel cez bránu , vlastne preskočil a zaklopal. Nikto neotváral , chvílu a potom sa dvere otvorili. Stála v nich Sakura. V ruke mala tretí sáčok. Z jej očí tiekli slzy a ústa mala vykrivené do divného úsmevu. Spadla mu do náručia a on ju chytil.
" Sasuke ,he čo - tu robíš?" povedala tak akoby bola na mol.
" Sakura..." šepol.
" Vidíš tie krásne svetlá , blikajú! Idem za nimy." povedala omámene a odtlačila ho. Vstúpila dnu. Sasuke išiel v tesnej blízkosti. Stislo mu srdce keď uvidel na stole samé prázdne sáčky od drog a jedenbol ešte plný. Prišla k nemu a už si ho chdela vysypať najazyk. Ale Sasuke ju zastavil. Zdrapil jej krehké telíčko a odvliekol do kúpeľne.
" Vyzradsaj to svinstvo" prikázal. Zakrútila sa jej hlava. Na zvradsanie jej bolo a to dosť ale stále to odvarsala ale teraz keď ju doslova držal za krk nad wc , nevydržala to. Skoro všetok biely prášok už nebol v jej žalúdku. Sasuke jej len poumýval ústa a odniesol ju na posteľ. Zaspala.

25.3
Zobudila som sa a posadila. Bola som stále na chate. Vôbec som si nepämatala čo sa večer stalo. Do izby vbehol Sasuke. Asi započul vŕzganie postele. Počkať , Sasuke? Ale veď Sasuke akoto že tu je? Zostala som v pomykove a zúfalo som sa snežila si spomenúť. Jeho pohľad bol vystrašený , čo som asi stvárala... Nevedela som. Nepovedal vôbec nič iba prišiel a objal ma. Myslela som že ma ide zaškrtiť tak tuho ma obímal.
" Prepáč mi to , prosím." povedal zúfalo. " Milujem ťa." nevedela som čomu mám veriť. Tak existuje tá láska alebo nie? Sklopila som zrak. Pobozkal ma , bol to vášniný bozk ktorý sa nedal neodmienuť.
" Chcem aby si so mnou odišla." povedal napokon.
" Kam?" spýtala som sa. Neodpovedal len sa usmieval.
" Bude to prekvapenie." Ešte pár hodín sme zostali na chate potom som sa osprchovala , obliekla, pobalila a vyrazili sme preč ... Ja s mojou láskou.
Trielili sme po dialniciach do neznáma.

Napísala som rodičom list aby sa nebáli a požiadala som ich aby zrušili moju nesvojprávnosť aby som si Sasukeho mohla vziať. Požiadal ma o ruku na pumpe .. zvlášne však? Ale aj tak sa budeme brať v Los Angeles a bude to tak trochu malá autosvadba v aute pri tých svadobných okienkach ktoré vyzerajú ako v Mc Drive v McDonalde. Rodičia mi odpsali že dobre ale musíme sa potom prísť ukázať ... No musela som s tým súhlasiť. So Sasukem sme cestovali stále ... peniaze sme si zarábali hociako... niekedy sme zostali tak na mesiac robiť na pumpe.Inakoedy sme si našli brigádu. Prestali sme takto žiť až keď som zostala tehotná a práve vtedy sme išli navštíviť rodičov. Na drogy som už nikdy nepomyslela aj keď chuť som ešte niekedy dostávala. Vždy keď sa to stalo stačil jeden Sasukeho pohlad a bola som taká spacifikovaná ako 5 ročne dieťa ktorému poviete že keď bude dobré kúpiťe mu lízanku. Po všetkých tých rokoch čo som s ním prežila som zistila že láska predsalen existuje. Láska , oh tá láska z ktorej som pobláznená čím dalej tým viac.

THE END
Poznámky:

Mnooo prepackajte za chyby ale niesom slovencinarka .

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Yunie-chan | 24. června 2009 v 13:46 | Reagovat

Som z Konoha.cz  :-) a ten priiiiiibeh bol uuuzasnyyy! mala som taku jednu kamosku co mala podobny pribeh ako tento!
- mas talent!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama