NIKDO TO NESMIE VEDIEŤ časť-1

3. června 2009 v 11:43 | kasumi-chan - 2008-03-30 |  N

Takže, tuto je moja prvá poviedka a dúfam, že sa vám bude páčiť.(Ak nie tak aspoň, že nebude až taká zlá) Ako už napovedá názov mala by mať viac častí a sama si myslím,6e táto prvá nieje nič moc (no nejaký úvod to potrebuje ,aj keď viem,že by sa to dalo zvládnuť aj lepšie no to už je nad moje sily)
VAROVANIE: Jedná sa o žáner shounen-ai. Komu tento žáner nevyhovuje nech to nečíta.
Pokračovanie pridám ak bude mať aspoň ako - taký úspech. Potešia ma komentáre (aj kritika).
Za gramatiku a hlavne skloňovanie mien sa vopred ospravedlňujem.



Bol upršaný deň. Ulice Konohy zívali prázdnotou. Každí, kto nemal povinnosti radšej doma leňošil, ako by si mal čo len predstaviť, že má ísť von, kde fúka vietor a leje ako z krhly.
No Tsunade to nijako nebránilo v tom aby mohla práve dnes sťahovať skoro celé jedno poschodie v budove Hokage, zamerané na výskum liečiv do nového medicínskeho centra. Tsunade ochotne (zozačiatku ochotne no po niekoľkých hodinách neustáleho premávania sa po daždi už len z donútenia) pomáhali mladí genini, Sakura, Lee a Iruka. Každí sa už mnoho krát otočil medzi budovou Hokage a centrom a mali toho, da sa povedať, už plné zuby. Iruka niesol krabicu, dosť vysokú a naloženú ako sa len dalo - takže vôbec nevidel pred seba, no cestu už poznal naspamäť. V tom zrazu do niečoho narazil, alebo skôr to niečo narazilo doňho. Zvalil sa dozadu na zem a celá tá krabica sa prevrátila naňho.
,,Čo nevidíš?! Dávaj pozor!" kričal značne podráždený Iruka. Potom rozlepil oči a ostal trochu zaskočený :
,,Á, prepáčte Kakashi-san, nevidel som vás."
,,Nemusíte sa ospravedlňovať, to ja by som mal. A mal by som sa lepšie pozerať pred seba. Počkajte pomôžem, vám." Pomohol pozbierať Irukovi vysypané veci a spolu odniesli krabicu do centra. Prišli k centru a tam už čakala, dosť naštvaná, Tsunade. Hneď ako zbadala Kakashiho (tak jasne, že len pre jeho dobro- aby sa náhodou nenudil) v momente ho zamestnala. Iruka mal ďalšieho pomocníka a práca bola čoskoro hotová.
,,Iruka-san nešli by ste na ramen? Aspoň by som vám trochu oplatil to ráno ako som vás zhodil do tej kaluže. Pozívam vás." povedal Kakashi.
Iruka sa mierne zasmial a povedal: ,,S tým si nelámte hlavu, bola to predsa nehoda, ale to pozvanie prijímam."

Keď prišli do Ichiraku ramen objednali si pre každého jednu porciu a Iruka sa nesmelo opýtal:
,,A do čoho ste bol taký začítaný ak sa smiem spýtať?"
,,Á dobre, že sa pýtate. Priletel sokol zo Suny a doniesol správu od Naruta. Jednu mám aj pre vás." a podal mu malý poskladaný lístok. Iruka si ho zobral, prečítal a v skratke skonštatoval :
,,Píše, že im je dobre a za krátko by sa mal aj s Hinatou vrátiť, no Shikamaru tam ešte nejaký čas ostane." Obaja sa zasmiali (lebo dobre vedeli, prečo tam chce Shikamaru ostávať a, že to určite nieje kvôli chuninským skúškam) a potom ešte Iruka dodal: ,,To je milé, keď si Naruto takto spomenul" Medzi tým im doniesli ramen, Kakashi len prikývol na znak súhlasu s tým čo Iruka povedal a pustil sa do jedla. Aj Iruka sa pustil do jedla.
Keď sa najedli ešte stále pršalo no ani jednému sa ešte nechcelo domov. Dohodli sa teda, že pôjdu do akadémie, keďže je dnes prázdna môžu si tam trochu zatrénovať a ani na nich nebude pršať. Keď už bolo dosť hodín obaja uznali, že na dnes je toho dosť a išli domov.

Na druhý deň bolo krásne. Včerajší dážď prezrádzali len občasné kaluže na uliciach Konohy. Keď Iruka vstal slnko už bolo dávno hore na oblohe. Najedol sa a išiel sa prejsť. Vonku stretol Kakashiho, ktorý mal práve namierené na cvičisko (no nemal s kým trénovať)
,,Dobrý deň Kakashi-san!"
,,Dobrý deň. Kam máte namierené?"
,,No, pravdu povedať nič."
,,A nedali by ste si taký menší priateľský zápas?" využil pohotovo situáciu Kakashi.
,,Áno, prečo nie."

NA CVIČISKU PO CCA 2 HODINÁCH BOJA:
Kakashi aj Iruka už boli úplne zadýchaní no ani jeden nevyzeral nato, že by sa vzdával.
Nakoniec po niekoľkých Irukových odrazených útokoch vyhral Kakashi a obaja si dali menšiu prestávku. Kakashi sa spýtal: ,,Prečo ste sa nechceli stať jouninom? Veď skoro taký dobrý ako Kurenai, Asuma, alebo ja."
Iruka sa zasmial a povedal: ,,No myslím, že teraz trochu preháňate... Ja mám rád svoju prácu v akadémií. Ako jounin by som tam už nemohol učiť."
Kakashi sa na okamžik zamyslel a potom dodal: ,,Tak to sa už určite tešíte na nový školský rok, nie?"
,,Áno veľmi. Dokonca sa mi Lee sľúbil ako nový učiteľ tai-jutsu. Toto bude určite skvelý rok, je to úžasné, keď vidíte svojich bývalých žiakov ako sa vracajú do školy a nie ako žiaci ale ako učitelia. Je až neuveriteľné ako rýchlo vyrástli. Už sú z nich chuninovia a jouninovia...
Kakashi naňho len mlčky pozeral. Prekvapovalo ho s akou radosťou a láskou to hovorí. Ešte chvíľu sa tam takto rozprávali, potom si dali ešte jeden menší zápas a podvečer išli domov.

Kakashi doma rozmýšľal nad tým čo hovoril Iruka. Ani nie nad tými slovami ako nad výrazom, ktorý mal pri to na tvári a tónom ,ktorým to hovoril. On ešte donedávna nemal študentov, ktorých by si obľúbil, považoval za priateľov alebo dokonca za seberovných. Vlastne tým 7 je jediný, ktorý doteraz nechal prejsť, takže si nemohol so žiadnymi študentmi vytvoriť také puto. Trochu sa začínal tešiť na nových geninov, ktorých mu pridelia a s týmito myšlienkami zaspal.

Nasledujúce dni bolo tiež pekne a práve v jeden takýto deň bol Kakashi u Hokage. Ako vychádzal z budovy, zrazu sa z poza rohu vyrútilo niečo menšie s veľkým krikom. Len tak, tak sa tomu vyhol, no v zápetí na to sa vyrútilo čosi väčšie a s takým istým (možno aj väčším) krikom. Tomuto sa už vyhnúť nestihol, v okamihu ležal na zemi a cez neho bol prevalený Iruka. Keď si Iruka všimol na čom leží (alebo skôr na kom) ihneď zčervenal a bleskovo sa postavil. ,,Prosím vás prepáčte Kakashi-san" Kakashimu chvíľu trvalo kým sa vspamatoval z tej rany no po chvíli vstal, oprášil sa, trochu sa začal smiať a povedal: ,,To nič Iruka-san, teraz sme si vyrovnaní. A za kým ste sa tak ponáhľali?" opýtal sa pretože si bol istý že naháňal toho čo tadiaľto preletel pred chvíľou. ,,Ále, Konohamara. Nevie čo so sebou ,zase pomaľoval sochy hokagov a nikomu sa to už nechce stále po ňom čistiť." Povedal a ukázal na pomaľované hlavy hokagov vytesané v skale nad Konohou. Kakashi sa pri pohľade na tie sochy z chuti zasmial a vzápätí nato sa k nemu pridal aj Iruka. Ale, tá ktorej to vôbec neprišlo smiešne bola Tsunade, ktorá stála na balkóniku nad nimi a všetko zvrchu pozorovala. Potom na nich vyliala vedro studenej vody. Kakashiho a Irukov smiech sa zmenil na poriadnu zúrivosť (takmer by sa ňou mohli rovnať Tsunade) a pustili sa na Konohamara. Netrvalo dlho a chytili ho. Potom ho priviazali lanom k sochám, aby im znova neušiel, s tým, že ho pustia keď bude všetko znovu čisté. Chvíľu hore sedeli, pozerali naňho s hrdým pohľadom ako dobre to vymysleli. ,,Kakashi-san nešli by ste na ramen? Aspoň by som vám vynahradil to ako som vás pred chvíľou zrazil k zemi." spýtal sa po chvíli Iruka, pričom použil tie isté slová ako Kakashi pred pár dňami. ,,Áno rád. Konohamaru nám zatiaľ hádam neujde." Obaja pozreli na Konohamara, ktorý mal lano okolo pása a pracne čistil sochy. Pri tom pohľade sa obaja zasmiali a zmizli.
Vošli do Ichiraku ramen a objednali si dve misky.
,,Nepripomína vám Konohamaru niekoho?" spýtal sa po chvíli Kakashi
Iruka sa zasmial a povedal: ,,Áno, presne viem koho máte na mysli. Nie je to tak dávno čo som po Konohe naháňal Naruta."
A zase sa obaja začali smiať. Keď sa najedli vrátili sa späť ku Konohamarovi už mal skoro všetko hotové tak mu ešte trochu pomohli a pustili ho. Potom išli všetci domov.
-hmm... Iruka je správny chlapík,nečudujem sa, že ho má Naruto tak rád... pomyslel si Kakashi.Ten jeho úsmev mu nevedel zísť z mysli.
...Dnes to bol skvelý deň, toľko som sa nenasmial už ani nepamätám...pomyslel si Iruka keď už bol doma a potom zaspal.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama