Hinatina Rozkoš 01 -- Hriešna noc: Vetrík!

25. května 2009 v 22:17 | Hagiku Biseki - 2008-11-17 |  H
Je letná bezoblačná noc. Jedna z tých teplých letných nocí, keď mesiac, v splne, vládne svetu a jeho deti radostne blikotajú, na spiaci svet ľudí. Ani vetrík si nenechal ujsť príležitosť a


bezstarostne sa preháňal nocou. Ako sa tak preháňal, v korunách spiacich stromov objavil otvorené okno, jeho obľúbenej kunoichi Hinaty.
Je veľmi plachá a hanblivá, teda aspoň v prítomnosti jedného zlatovlasého chlapca. ,pomyslel si vetrík a priletel k oknu. Hinata spala veľmi nepokojne, neustále sa prehadzovala a snažila sa nájsť tú správnu polohu, pri ktorej by konečne prišiel spánok. Vetrík to už nevydržal zafúkal a pohladil jej unavenú tvár. Jej oči sa otvorili.
"Ach vetrík, priateľ môj drahý, mesiac po mne pokukuje a tak spánok odďaľuje. Spánok dodáva ľuďom silu, do ďalšieho dňa, keď sa však nevyspia ich telo únava zviera a sila sa stráca. Aj ja chcem spať, tak veľmi chcem spať." ,zašepkala smutne.
Vetrík akoby chápajúc, čo vravela zafúkal a opäť pohladil jej unavenú tvár. Zazdalo sa mu, že jej to robí dobre a tak ju hladil ďalej.
"Čo myslíš priateľu," zašepkala po chvíli, "pomohla by mi malá nočná prechádzka?"
Vetrík ,akoby na súhlas, z nej zhodil prikrývku a pohral sa s jej vlasmi.
"Dobre teda!" ,povedala a postavila sa. V tom sa obrátila.
"Žiadne špehovanie, Jasné!" ,zašepkala prísne, pozerajúc pri tom k oknu.
Závesy, na okne, sa akoby na súhlas jemne zavlnili.
Hinata si vyzliekla nočnú košieľku a odhalila tak svoje nádherné mladé telo.
Pre vetríka sa čas spomalil. Fascinovane na ňu hľadel a závidel mesačnému svetlu, ktoré sa dotýkalo jej krásnych, veľkých pŕs, vyformovaného bruška, pevného zadku i jej nádherných štíhlych nôh . Zatúžil dotknúť sa jej, vziať ju do náručia a dopriať jej rozkoš akú ešte zatiaľ nepoznala. Táto chvíľa bola jednou s tých, keď preklínal svoju hlúposť a túžil byť opäť človekom. Neodolal! Proste to musel spraviť, musel!
Zadul ,v okamihu vletel do jej izby a zahalil ju do svojho veterného plášťa. Začal ju hladiť po tých najcitlivejších miestach, rýchlejšie a rýchlejšie. Aj keď už dávno nemal telo i ruky nebolo to po prvý krát, čo sa miloval so ženou, vo svojej súčasnej podobe. Vedel čo treba robiť a vedel to skvele robiť. Prekvapilo ju to.
"Čo to robíš? Prestaň! Prosím dosť!" ,kričala so slzami v očiach.
On však neprestával.
"Prosím nerob to! Dosť! Pro......" ,kričala, keď v tom to pocítila. Záchvev rozkoše. A potom ďalší a ďalší.
Jej bradavky stvrdli a jej mušlička napuchla a zvlhla. Jej dych sa zrýchľoval.
Bránila sa, odmietala..........vzdala sa. Neodolala!
Rozkoš ako divoký plameň pohlcoval jej vnútro. Spaľovala ju a ona sa jej oddávala.
"Ešte......ešte!" ,skríkla a padla na kolená.
A vetrík jej tú rozkoš doprial. Fúkal a dul, točil sa a krútil, vrtel sa a obtieral, viac a viac.
Už to nevydržala a v kŕčoch rozkoše sa zrútila na zem. Dosiahla vrchol, pár sekúnd absolútnej rozkoše. Pár sekúnd, ktoré si priala prežívať večne.
Ticho noci prerušil jej výkrik: " Aaaaaaaach!"
Z jej mušličky vystrekla priezračná tekutina. Ležala na zemi a nechala doznievať rozkoš, ktorá ešte v jej tele zostala. Spamätávala sa z toho, čo práve zažila.
Čo to bolo, Čo sa to so mnou stalo? Bolo to.........skvelé! ,vravela si v myšlienkach.
Posadila sa a zbadala malú mláčku, ktorá zostala po jej vístreku. Najprv si myslela, že je to jej moč, no keď si trochu nabrala na prsty a ovoňala zistila, že tekutina nesmrdí. To však nič neznamená a tak sa prekonala a ochutnala. Na jej prekvapenie nechutila zle. Chuťou jej pripomínala vodu, len bola trochu bezvýraznejšia.
Čo je to za tekutinu? Ako to, že zo mňa vystrekla? , ozývalo sa jej v hlave.
Pri tom si začala cmúľať prsti, ktoré si namáčala do mláčky. V tom si uvedomila, čo robí a zostala zhrozená sama zo seba.
Čo je to so mnou? Prečo som to robila? Je to normálne? Nie som chorá? ,vírili jej v hlave otázky.
Nechápala to, aj keď veľmi chcela, prestala na to myslieť a chcela iba jediné pocítiť tú rozkoš znovu.
Zbožné želanie nevedomej! ,pomyslela si a vstala.
Upratala, po svojej malej chvíľke rozkoše, obliekla sa a vyšla do noci.
Potrebujem sa z niekým porozprávať! Niekto predsa musí vedieť, čo sa to so mnou stalo! Už viem Kurenai-sensei to bude iste vedieť, hovorila predsa, že sa s jej môžem spýtať na čokoľvek. Cieľ byt Kurenai-sensei. ,pomyslela si a vydala sa smerom k jej bytu.
A vetrík? Ten už si opäť lietal medzi korunami spiacich stromov, s úsmevom na perách, hoc už dávno žiadne nemal.

Poznámky:
Pokiaľ to prejde píšte návrhy koho by mala na ceste nocou stretnúť. Noc je predsa mladá!

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 lol | 28. září 2009 v 13:28 | Reagovat

tak to psal jedině nějaký debilní retardovaný degen

2 lol | 28. září 2009 v 13:29 | Reagovat

:-!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama