Dračie posolstvo

25. května 2009 v 20:19 | HeOmi - 2008-10-31 |  D
V to ráno sa zobudila na silný poryv vetra. Bola úplne rozospatá no donútila sa nahmatať otvorené okno /ktoré bolo priamo nad jej hlavou/ a zatvorila ho. A vtedy si na to spomenula.


Dnes mala 15 rokov. Zovrelo ju pri srdci. V tom veku sa dievčatá odvádzali do paláca k Pánovi Temnôt. Tie ktoré boli škaredé sa poslali do veľkej kuchyne, alebo pracovali ako slúžky a pod., kde boli zbavené všetkých práv a museli doživotne pracovať.
Tie, ktoré boli pekné patrili "osobne" Temnému Pánovi. Či už ako tanečníčky alebo masérky, proste to bol "akože" jeho majetok a mohol si s nimi robiť čo chcel...Na rozdiel od prvej skupiny, tieto dievky mali jedno právo: Právo na sebaobranu v prípade, že na ne niekto zaútočí....
Vedela, že patrí do tej druhej kategórie no nemohla si pripustiť fakt, že by mala celý život prežiť v blízkosti toho tyrana.
Posadila sa a pozrela sa na postele oproti. Obe boli prázdne. Allirys vstala a obliekla si tie najkrajšie šaty, čo v jej starej skrini našla. Boli svetlo modrej farby, cez pás previazaná biela šatka (na boku uviazaná do mašle) a mali tenké ramienka, za krkom tiež zaviazané na mašličku. Otec jej ich kúpil výnimočne na túto "veľkolepú" udalosť. Vynikali jej v nich jej štíhle krivky a vyššia postava.
Potom si prečesala dlhé havranie vlasy a nechala si ich padať na plecia. Takto "pripravená" vkročila do kuchyne (čo bola v tých dobách veľká vzácnosť, pretože Temný Pán si na ľuďoch vyberal takú daň, že väčšina obyvateľstva mala jednoizbové domy).
Privítal ju tam otec a jej starší brat, ktorý práve o niečo diskutovali. Bolo vidieť, aký sú ustarostený a nervózny. Allirys si k nim prisadla. ,,Nemajte obavy, ja to už nejako zvládnem," ubezpečovala ich nežne, no sama svojím slovám veľmi neverila.
,,Čoskoro si pre teba prídu," riekol nečakane otec , "ale skôr, ako odídeš, ti dám toto." Vytiahol z vrecka zlatý prívesok so znakom slnka. ,,Och...ja...je prekrásny..." vzdychla si nadšene Allirys a otec jej ho zavesil na krk. Príjemne sa nosil.
V tej chvíli sa ozvalo hlasné klopanie na dvere. Jej brat (Meelire) vyskočil zo stoličky a otvoril dvere.
,,Ó, vitajte vzácny pane," oslovil ho podradným tónom. ,,Kde je to dievča?!" spýtal sa hlavný veliteľ. Povedal to takým hlasom, že až Allirys zamrazilo. Nesmelo sa postavila a trasľavým hlasom povedala: ,,Tu som, vzácny pane." Pristúpil k nej. Bol to mohutný chlap so širokými plecami a tvrdou tvárou. "Niet divu, že sa o ňom povráva, že je to najkrutejší vojak z celej armády." pomyslela si Allirys. Veliteľ si ju premeral a zadíval sa do jej očí. ,,Si krásna, Lord sa určite poteší," uškrnul sa a prstom sa jej dotkol na ramene. Mal drsnú kožu a bolo jej to nepríjemné, ale ovládla sa a nechala ho tak prejsť po zápästie.
Potom sa otočil k jej otcovi a povedal: ,,Ideme!" Allirys ešte objala brata a otca a vykročila nesmelým krokom za veliteľom.
Posledný krát sa pozrela na svojich blízkych a keď sa na dome v ktorom vyrastala zabuchli dvere preletela jej hlavou myšlienka: Jej dni detstva sa skončili... začína sa pre ňu nová cesta života... života s ktorým sa bude musieť naučiť žiť...navždy opustila svoj domov...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama