Cesta ktorá mi zmenila život

24. května 2009 v 22:10 | Jajushka - 2008-11-03 |  C, Č
Bola pokojná noc, všade ticho. Cez moje zahmlené okno boli vidiet iba konáre kolísajuce sa vo vetre. Počuť bolo iba ich šumenie a boj s vetrom.Konečne som zaspala, no v tom ma zobudil strašný


zvuk. Ztrhla som sa a velkou rýchlostou sa vyrútila do tmy. So sebou som si nezobrala nič. Len meč. Vbehla som do lesa od kial sa rev ozíval.Cím bližšie som bola, tým lepsie som rozoznávala hlas trpiacej postavy. Bol to môj najlepší kamarát. Bol to Yakumo. Zrýchlila som a v tom som uvidela tmavú postavu s katanou. Musel Yakuma prekvapiť. Nikdy nevyšiel von bez meca. Pozerala som na nich velmi dlho no stále sa nič nedialo. Ako keby tá postava vedela že som tam a chcela aby som trpela. Pohla som sa, no v tom zvihol meč vyššie a..., nie zakričala som a s mecom pri tvári sa zo rozbehla proti postave no on sekol. Yakumo sa zrútil k zemi. On neplakal, no ja áno. Z očí sa mi výrutili strašné potoky sĺz. Neváhala som a pustila sa do boja, no proti silnému nepriateľovi a nevyspaná som nemala ziadnu šancu. Bojovala som asi pol hodinu a postava ma porezala na tvári, a potom podla katanou do brucha. Padla som k Yakumovi a pozrela sa mu do očí. Už len z posledných síl zachrčal:
Dakujem.
Ale on nemal za čo nedokázala som nič. No nemala som čas dalej nad tým rozmýšlať lebo nepriatel sa chyslal na posledný úder. Musela som sa dať na útek.

Poznámky:
Tak napište mi pjosím do komentíkov či mam pokračovať diki.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama